TANECNA.EU

Tanec

Spoločenské tance, ako ich poznáme dnes, vznikli z dvoch odlišných typov tancov:
– zo štandardných tancov
– z latinskoamerických tancov

Štandardné tance sa objavili na scéne ako prvé. Za svoju existenciu vďačia novým melódiam, pôvodom z Ameriky, odkiaľ sa dostali ďalej do sveta, ktorý začiatkom 20. storočia celkom očarili. Nové melódie afroamerického pôvodu dostali názov ragtime. Americké tanečné publikum okamžite reagovalo na túto vzrušujúcu hudbu vytvorenú z mnohých divokých neznámych tancov, ktoré dostali také nezvyčajné mená ako : Grizzly Bear, Turkey Trot, Bunny Hug, Shimmy, Black Bottom, Charleston. Charleston sa stal za krátky
čas módnym hitom, ale ostatné tance skoro vyšli z módy. Napriek tomu ragtime a ďalšie rafinované hudobné štýly, ktoré vznikli o niekoľko rokov po ňom, revolucionalizovali základnú štruktúru spoločenských tancov na celom svete. Dovtedy učili francúzski taneční majstri tance založené na piatich pozíciách nohy, ktoré sa používali aj v klasickom balete. Ragtime znamenal začiatok “ spoločného “ tanca partnerov založeného na prirodzenom pohybe ako pri chôdzi. Základ spoločenskej tanečnej scény teraz tvorí 10 tancov, ktoré sú zároveň zaraďované do medzinárodných súťaží. Sú to : viedenský valčík, anglický valčík, slowfox, quickstep, tango (tzv. štandardné tance) a samba, čača, rumba, pasodoble, jive (tzv. latinskoamerické tance). V období medzi rokmi 1920 a 1930 vyvinula skupina britských profesionálnych tanečníkov štyri tance: anglický valčík, foxtrot, quickstep a tango. Ukázalo sa, že tieto tance najviac vyhovovali vtedajšiemu publiku a najlepšie sa hodili do tanečných sál k populárnej hudbe tých čias.

ŠTANDARDNÉ TANCE

Quickstep

Je rýchla forma foxtrotu a najrýchlejší štandardný tanec. Pretože mnohé orchestre hrali foxtrot príliš rýchlo, nebolo možné na hudbu zatancovať slowfoxové kroky. V Anglicku sa preto vyvinul akýsi mix medzi charlestonom a foxtrotom – Quicktime Foxtrot and Charleston. Hojne sa využívajú štvrťotáčky, kríženia, polkové poskoky. Quickstep si vyžaduje od oboch partnerov maximálnu súhru, práve kvôli tzv. „letovým“ figúram a takisto kvôli rýchlosti tanca. Rytmus je 4/4 a taktov za minútu 50-56. Boston a Onestep boli prvé dva tance založené na kroku alebo viacerých krokoch vpred, potom krok vzad a nakoniec dva a viac krokov vpred na špičkách (neskôr boli tieto kroky zamenené za kríženie). V dvadsiatych rokoch nášho storočia tieto dva tance vystriedal quickstep, ktorý sa ako jeden zo štandardných tancov vyvinul do podoby schopnej vyjadriť elegentnejšiu hudbu v rýchlejšom tempe. Svieža hudba, prekvapujúce kroky a dobrá bezstarostná nálada – to je quickstep. Je to dynamický tanec založený na chôdzi a postupovej premene (chasse), ktorý nenásilne sleduje hudbu vo štvorštvrťovom takte. Rovnako ako waltz používa pre základné figúry diagonálne vzorce.

Slowfox

Je pomalý foxtrot, z ktorého aj vznikol. Foxtrot bol po prvýkrát uvedený v Európe tesne pred I. svetovou vojnou. Názov tanca vraj pochádza od mena tanečníka a komika Harryho Foxa, ktorý prvý predviedol „špeciálne“ bežané kroky. Na začiatku bol slowfox vášnivý tanec s rýchlymi a pomalými pohybmi. Európskym lektorom sa však nepáčil jeho divoký charakter a začali ho štandardizovať a spomaľovať. V rokoch 1922-1929 Frank Ford, s ktorým Josephine Bradleyová robila ukážky, vyvinul charakter slowfoxu. Prísne dodržiavanie tempa vtedy neexistovalo, mohlo sa pohybovať od 40 do 50 taktov za minútu. Slowfox je často označovaný za najťažší štandardný tanec. Mnohí hovoria, že pokiaľ viete zatancovať slowfox, máte dobré predpoklady na zatancovanie ostatných štandardných tancov. Tento tanec je založený na elegancii, rovnováhe, pohybe a rytme. Rytmus má 4/4 a taktov za minútu 30.

Valčík

Tento tanec pochádza z nemeckých ľudových tancov. Jeho pôvod treba hľadať v 12.st. v tanci zvanom hoppelrei. Z neho vznikol v 15.st. landler, potom deutscher a nakoniec langaus, ktorý neskôr nazvali od slova walzen- walz-valčík. V tej dobe prúdili Európou nové myšlienkové smery z Francúzska, v ktorom sa pripravovala revolúcia. V ľuďoch vzrastala túžba po osobnej slobode a voľnosti. Valčík týmto myšlienkam plne vyhovoval, pretože vyjadroval ústup od tanečného ceremoniálu k tanečnej voľnosti. Valčík sa neobišiel bez protestov cirkvi a kráľovských dvorov, pranierovali ho ako hriešny tanec za to, že muž pri ňom drží ženu v náručí. Nijaký zákaz však nevedel zastaviť rastúcu popularitu nového tanca, najmä keď začali skladať valčíkové melódie vynikajúci hudobní skladatelia, ako Lanner, Strauss a iní. Valčík vyvolal pobúrenie nielen v cirkevných kruhoch, ale i v bohatých salónoch. Keď páry objaté ramenami začali krúžiť po parkete, pohoršené dámy odpovedali protestom a opúšťali sály . Napriek pohoršeniu, valčík si výrazne razil cestu po celej Európe a stal sa tak populárnym, že na jednom plese v Londýne ho tancoval sám ruský cár Alexander. Tancoval sa rôznymi spôsobmi: napr. viedenský valčík sa tancoval na 3 kroky, francúzsky alebo ruský na 2 kroky. Tieto obmeny valčíka mali jednu spoločnú črtu: začínali sa bočným krokom- od tzv. 2.pozície, zatiaľ čo dnešný valčík začína krokom vpred alebo vzad. Tancuje sa na ¾ takt a hrá sa rýchlosťou 58-62 taktov za minútu. Na súťažiach spoločenských tancov sa hrá viedenský valčík, ktorý má 60 taktov za minútu.

Tango

Tango, tanec, ktorý si generácie tanečníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie, sa zrodil v slumoch a biednych uličkách Argentíny. Začiatkom 19. storočia sa po istých zmenách a úpravách stal v Európe veľmi obľúbený a módny. Hoci je to prekvapujuce, nie je ťažké naučiť sa ho tancovať. Tanečník veľmi ľahko zvládne základné tanečné figúry. Avšak tajomstvo zmocnenia sa dráhy tanga spočíva v zaujatí správneho postavenia a v dosiahnutí nepolapiteľného mačacieho pohybu. Jeho predchodcami boli tance afrických černochov (nazývané tangano), ktorých v čase otrokárstva zavliekli do Ameriky. Viac ako sto rokov bolo tango pokladané za tanec „priveľmi hriešny“ pre spoločenské sály, no napriek zákazom (pápežom, cisárom Viliamom) sa stalo veľmi populárnym. Vtedajšie tango malo len málo spoločné s dnešným tangom. Hudba tanga je dramatická, ohnivá, podmaňujúca a vzrušujúca. Tango má 30-33 taktov za minútu.

Anglický valčík

Jeho začiatky sú v tanci Boston, ktorý sa tancoval v rokoch 1908-1914. Bol to vlastne upravený valčík. Dominovala v ňom melódia, a nie rytmus. V rokoch 1924 sa v ňom uplatnil pravidelný rytmus v trojštvrťovom takte a tanec dostal názov waltz-boston. Až keď sa zrýchlilo jeho tempo , vzniká v roku 1926 Anglický valčík, v ktorom už jeden krok pripadá na jednu dobu ¾ taktu. Zdvih, ktorý sa robí na 2. dobu, sa neskoršie stáva typickým pre všetky tance európskeho charakteru. V tom istom čase taneční odborníci spracovali jeho základné figúry a dali im presnú formu. Neskôr sa v anglickom valčíku uskutočnili štýlové zmeny a spomalilo sa tempo, tak vznikla jeho dnešná podoba.Má ¾ takt a hrá sa v tempe 32 taktov za minútu. Prvá doba je hudobne zdôraznená. Taktiež má lyrický charakter. Kroky a figúry na seba viažu plynule, pohyby sú pokojné a ladné.

LATINSKO – AMERICKÉ TANCE

Jive

Je to rytmický swingový tanec, ktorý vychádza z jitterurgu a v mnohom je ovplyvnený rokenrolom, boogie-woogie a černošskými tancami. V roku 1944 vydal Viktor Silvester prvý štandardizovaný opis jivu. Rytmus je 4/4-ový a tempo 40-46 taktov za minútu.

Paso doble

Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1918 ako o španielskom onestepe. Známejším sa stáva v prvej polovici 20-tych rokov, kedy sa viac rozšíril. Štandardizovali ho francúzski taneční učitelia. Jeho pôvod je v Španielsku v ľudových tancoch oslavujúcich víťazného toreadora. Za súťažný tanec bolo pasodoble prijaté po II. svetovej vojne. Rytmus je 2/4 a takt 60.

Rumba

Rumba je latinsko-americký tanec, ktorý má pôvod v kubánskom tanci son. Tancuje sa v komplikovanom, veľmi ťažko zvládnuteľnom rytme. Hrá sa vo veľkom rytmickom rozmedzí (30 až 50 taktov za minútu). Prvý raz sa dostala do Európy roku 1923, no práve pre svoj ťažký rytmus sa neujala. Do Európy prichádza znova roku 1930, keď ju rytmicky upravili francúzski taneční odborníci. Populárnou sa však stala až po druhej svetovej vojne, no najmä v posledných rokoch si jej fascinujúci rytmus podmanil masy mládeže. Rytmus rumby zdôrazňujú bicie nástroje, ako timbales- malé bubienky, bongo- veľký basový bubon, guiro maracas- tekvice naplnené zrnom alebo kamienkami, claves- drevené paličky, ktoré najčastejšie dopĺňajú klarinety a trúbky. Rumba má 2/4 alebo 4/4 takt a u nás sa hrá rýchlosťou 30 – 40 taktov za minútu (správne 34 taktov).

Cha cha

Pochádza z Kuby, vznikla z rumby po jej ovplyvnení džezom. Za autora je považovaný Enrique Jorrin (1953). Základom tanca je postupová premena (tri „spojené“ kroky). Názov čača vznikol údajne podľa zvuku, ktorý vydávajú topánky tanečníkov pri tancovaní postupovej premeny. Čača má asi 25 základných figúr a nespočetné množstvo zostáv a variácií. Hudba má 4/4 rytmus a 30-33 taktov za minútu.

Samba

Samba je najpopulárnejší brazílsky národný tanec. Dvojštvrťový alebo štvorštvrťový rytmus podkresľujú exotické nástroje ako chocalho, cobana, réco-réco a iné. Tieto nástroje dodávajú tancu výrazný temperamentný rytmus, ktorý sa prejavuje v každej, či už v pomalšej alebo rýchlejšej skladbe. Pre spoločenský tanec je najvhodnejšie pochodové tempo 54-60 taktov za minútu. Samba vznikla z brazílskeho tanca bataque. V ňom sa tancujúci formujú okolo sólistu, ktorý vyberá svojho zástupcu gestom nazývaním ,,semba“ Na základe obrovskej popularity medzi brazílskym obyvateľstvom dostala sa samba pred prvou svetovou vojnou aj do Európy. Typickým pre sambu je pohyb húpanie-bauns (pružné húpavé kroky v kolenách so súčasným mäkkým uvoľňovaním kolien a napínaním priehlavkov).